Náboženstvo

Z hľadiska náboženského zloženia v obci žijú občania katolíckeho vierovyznania a evanjelického a.v. vierovyznania.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania
Farnosť Nemcovce, filiálka Lada
Správcom farnosti je Mgr. Peter Székely.

Občania našej obce chodili na bohoslužby do susedných obci Šarišskej Poruby a Nemcoviec. Márna bola ochota pracovať na božom chráme, spoločenské pomery sa v 60-tých rokoch obrátili a postihli aj budovanie nášho kostola, ktorí začali naši otcovia a dedovia pod vedením p. farára Tomáša Semka. 9.9.1969 bola oznámená občanom našej obce smutná správa, že stavba je zastavená. Vystavené múry tohto chrámu zarástli burinou, ale túžba veriacich dobudovať chrám zostala nezarastená. Z radu obyvateľov a poslancov MNV po nežnej revolúcii v roku 1989 vzišla myšlienka dokončenia evanjelického chrámu. Chrám bol od roku 1968 v hrubej stavbe.

Po novembrových udalostiach roku 1989, keď náboženská sloboda sa  znova prebudila sa chopili aj občania našej obce príležitosti. nabozenstvoPo dvadsiatich rokoch stavbu legalizovali a začali s výstavbou. Nadšenci, ktorí položili základy pomaly zostarli, nová generácia sa chytila do práce s nadšením. Každý z veriacich sa svojim spôsobom pripojil k výstavbe a to či už finančnou čiastkou alebo manuálnou prácou. Najväčšia ťarcha pripadla na finančný rozpočet cirkevného zboru Nemcovce ale zbierkami prispievali aj veriaci z iných obcí. V rámci odškodnenia štát prispel na dostavbu chrámu čiastkou 545 000 korún. Už v roku 1990 bola stavba pod medenou strechou.

Rok 1992 bol už iba rokom dokončovania a dňa 13.9.1992 bol chrám slávnostne posvätený. Počasie bolo krásne. Presne o 9. hod. sa sprievod z kultúrneho domu vybral smerom ku kostolu. Pred kostolom vítala sprievod krojovaná mládež s podnosom na ktorom bol kľúč od kostola. Uvítaciu reč mal Juraj Baláž z Lipník, ktorý na záver svojej reči odovzdal kľúč vtedajšiemu generálnemu biskupovi Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. Pavlovi Uhorskaiovi.

Za spevu detského spevokolu, ktorý viedla p. Gdovinová vošli do prázdneho chrámu kde sa za prítomnosti ostatných duchovných Jána Midriaka – seniora šarišsko-zemplinského seniorátu, p. farára Mgr. Jána Gdovina a ďalších predstaviteľov cirkvi (napr. bývalý p. farár Tomáš Semko pod vedením ktorého sa začal chrám stavať, predstaviteľ rímsko kat. cirkvi dekan z Kapušian Andrej Murenko, kňaz pravoslávnej cirkvi z Prešova Emil Jarkovský a iní ) začali prvé služby Božie. Spred kazateľnice zazneli z úst p. farára Gdovina slova poďakovania Štefanovi Pankuchovi, Jánovi Šalamúnovi, Milanovi Mariňákovi a ostatným aktívnym veriacim – p. Petričovi st., p. Matuščákovi st., Andrejovi a Tomášovi Pankuchovím, p. Kostúrovi st., p. Majerovi st., p. Márii Pankuchovej, ktorá vyšívala plachty a za pomocné ruky všetkým ostatným nespomenutým veriacim. V tento tak významný deň sa na vysviacke zúčastnilo cca 3000 ľudí z rôznych cirkevných zborov, spevokoly a iní veriaci. Takúto slávnosť obec Lada ešte nezažila.

Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Kapušany, filiálka Lada
Správcom farnosti je  JCDr. PaedDr. Jozef Marčin, PhD

V decembri 1989 začína slobodná aktivita cirkevného života. Medzi katolíkmi v obci sa začína hovoriť o možnosti výstavby kostola. V tom čase bolo v obci už vyše 70 katolíckych rodín. Ochota pracovať a finančne sa podieľať na výstavbe kostola nadchla ľudí do takej miery, že už v roku 1990 na jar vzniká stavebný výbor, ktorý začína pracovať na príprave výstavby kostola.
Samotnej výstavbe kostola predchádzala séria schvaľovacích stavebných konaní, výber pozemku a geodetické práce. Bolo zadané vypracovanie projektov kostola. Po ich spracovaní a odsúhlasení liturgickou komisiou v Prešove, bol nakoniec vybraný projekt z ateliéru Prešov. Je apríl 1990 a na Slovensko prišiel po prvýkrát v histórii pápež Ján Pavol II.. Pri oltári, na ktorom sa koná najsvätejšia obeta, bolo niekoľko desiatok tabúľ – základných kameňov pre výstavbu nových kostolov na Slovensku. Medzi nimi bola aj tá z obce Lada, tabuľa, ktorú osobne posvätil pápež Ján Pavol II., a ktorá bola neskôr osadená do vstupného piliera kostola.


V tom istom čase sa rozbehla aj zbierková činnosť veriacich pre zabezpečenie financovania výstavby. V lete 1992 sa začali stavebné práce, ktoré s malými prestávkami trvali 6 rokov až do leta 1998. Už počas výstavby, keď už bolo známe patrocínium kostola Premenenia Pána, sa dňa 6. augusta 1993 uskutočnila ešte v rozostavanom kostole slávnosť posvätenia základov za účasti nového správcu farnosti vdp. Andreja Murenka. Slávnostnú sv. omšu celebroval Mons. Bernard Bober, pomocný košický biskup. Tak ako išiel rok za rokom, rástla aj stavba a nad Ladou sa začala črtať štíhla veža nezvyčajného tvaru, ktorá sa zdá byť z niektorého pohľadu šikmá. Tá sa neskôr stala akousi dominantou, podľa ktorej mnohí poznajú kde leží naša obec.

Na konci leta 1998, stavba kostola finišovala a bol určený termín konsekrácie kostola Premenenia Pána na deň 13. september . Celá obec bola v očakávaní príchodu Mons. Alojza Tkáča, košického arcibiskupa – metropolitu. Hoci počasie veľmi neprialo, celý deň vytrvalo pršalo, slávnosť bola vyvrcholením niekoľkoročného úsilia kresťanov v Lade pod vedením duchovného otca Mgr. Andreja Murenka. Slávnostný sprievod z kultúrneho domu išiel o 10.00 hod. až pred uzamknutý kostol, kde mal uvítací príhovor Ing. Václav Mihok. Slávnostného aktu sa zúčastnili ďalší 9 kňazi, dvaja bohoslovci a ako hosť aj farár evanjelickej cirkvi Mgr. Ján Gdovin. V záverečnej reči Ing. Rudolf Slávik poďakoval všetkým veriacim, ktorí priložili ruku k tomuto dielu. Zo zapálených nadšencov spomenieme Ing., Mgr. Ladislava Chromého, Ing. Václava Mihoka, Ing. Rudolfa Slávika, Štefana Sučku, Máriu Chovancovu, Rudolfa Mušku, už nebohých Jána Kaňuka, Jozefa Sirotňáka a iných. Odvtedy uplynulo 12 rokov a náš rímskokatolícky kostol Premenenia Pána slúži k plnej spokojnosti katolíkov nielen z Lady, ale aj z blízkeho okolia. Jeho priestor je veľkoryso riešený a môže pojať až 4–násobne viac, ako je dnešný počet katolíkov v obci, preto môžeme povedať, že jeho riešenie bolo nadčasové. V roku 2009 pribudli k starému zvonu, ktorý bol preložený z pôvodnej drevenej zvonice ďalšie dva zvony, ktoré nesú mená sv. Gorazda a sv. Košických mučeníkov. Prvý zvon váži 127 kg a druhý 97 kg.

 

Elektronické služby

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 08:00 - 12:00 12:30 - 17:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 08:00 - 12:00 12:30 - 14:00

Fotogaléria

Kalendár

Návštevnosť